(pre)Výchova rodičov na Slovensku

Autor: Olívia Olivieri | 27.11.2008 o 9:10 | Karma článku: 15,04 | Prečítané:  4648x

  Tak nás budú vychovávať. Aby sme vedeli vychovávať. Naši západní bratia podstúpia prevýchovu už budúci rok. Ešte západnejší Nemci to už majú za sebou. Po dvoch rokoch prevýchovy bolo osemdesiat percent proti násilnej výchove. Pripadá mi to ako keď ste na školení a na záver vám dajú dotazník, kde napíšete, či ste boli spokojní. Síce ste tri štvrtiny prednášky predriemali, ale prečo nebyť spokojný, veď koniec - koncov ste sa trochu uliali z práce a možno ste si aj dobre podriemkali, možno niektorým aj slinka - gebrinka vytiekla, nuž prečo nedať krížik do kolónky, kde sa to očakáva?

 

A prečo by prevychovaní nemčúri nemohli dať - som proti telesným trestom? Im to neublíži a druhým to pomôže a veď vlastne - čo iné bolo cieľom? Cieľ splnili, spokojne odídu domov, zjedia wurst alebo eintopf, zalejú bierom a v rámci „ordnung muss sein" prefackajú ich puberťáka s načierno namaľovanými očami, pretože sa susedka sťažovala, že si príliš hlasno púšťa Tokio hotel.

V Čechách to teda vypukne budúci rok. Možno Viewegh napíše nový román „Výchova rodičů v Čechách". Nás to neminie. Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť. Sme v EÚ, budeme skákať, ako pískajú. Ďalšou z podmienok je - mať prevychovaných rodičov. Respektíve - vychovaných. A tak podobne ako bratia Česi, ktorí sú k tomu Západu predsa len bližšie - i nás čaká edukácia. Susedia Česi na to vyčlenili desať melónov. Desať miliónov je dosť veľká suma. Koľkým týraným deťom sa dá pomôcť za desať miliónov?  

Pravdepodobne aj na nás budú nastražené reklamy, zo schránok nám budú vypadávať letáky s fotografiami nádherných spokojných rodín, úžasných krásnych usmiatych detí, ktoré sú šťastné, lebo ich rodičia nepoužívajú telesné tresty, z rozhlasu sa budú valiť slová lásky a spokojnosti od tých, ktorých rodičia nepoužili výchovné zaucho a z televízie sa štyrikrát v priebehu hodiny objaví spokojný rodič, ktorý bude hlásať vrcholné blaho dosiahnuteľné len tým, že  nespratníkovi, ktorý nás priviedol na pokraj zúfalstva, nedáme dve - tri po zadku.

Štát dá aj touto kampaňou najavo, že nemieni tolerovať akúkoľvek formu násilia. Aha. Už vidím toho tyrana, čo včera dobil malú Marienku aj s jej mamou a malým Ferkom, ako vezme do ruky leták zo schránky, prečíta ho, zamyslí sa a povie si - a dosť! Viac nevztiahnem ruku voči nevinným!

Už vidím tú matku (v tomto prípade je to urážka slova matka), čo denne vykrikuje svojmu nechcenému decku, aké je tupé, sprosté a naničhodné, pričom ho buchnátuje kade zasiahne, ako si po výdatnej bitke svojho potomka zapne telku, vďaka kampani sa zamyslí nad svojim činom, pritisne si na prsia modrinami posiate telíčko a vyroní horké slzy trpko ľutujúc svoje (zlo)činy.

Celkom určite táto kampaň pomôže tým deťom, ktoré majú slovo „domov" spojené so strachom, bolesťou a slzami. Celkom určite osloví tých, ktorí majú deti ako odbúravač stresu, napätia, odreagovanie sa či na liečenie si svojich komplexov. Celkom určite...koľko irónie.

Kto je a kto by mal byť cieľovou skupinou takejto kampane? Koho zasiahne a koho by mala zasiahnuť? Tí, ktorých sa dotkne, budú v podstate „nevinní", takí, ktorí sem - tam uštedria decku zaucho. Také výchovné zaucho, ktoré sme občas dostali aj my (a vždy sme vedeli za čo), a ktoré dostali aj naši rodičia a aj ich rodičia a rodičia ich rodičov. Nie bitky, nie mlátenie - hovorím o facke, keď už nič iné nezaberá a darebák sa drzo vysmieva do ksichtu, zatiaľ čo vychovávateľovi - rodičov tečú nervy, lebo on je ten zodpovedný za výchovu vyškierajúceho sa. Viem, že sú aj takí, ktorí pohlavok nikdy nedostali ani neuštedrili, a je to krásne, ak sa to dá.

Nemala by však táto kampaň v prvom rade zasiahnuť tých, ktorí svoje deti týrajú? Ktorí im servírujú bitku častejšie ako polievku? Alebo inak. Nemali by peniaze, vynaložené na takúto osvetu, lepší efekt, keby boli investované do niečoho iného? Napríklad azylových domov pre týrané deti (spolu s týraným rodičom). Alebo keď už osveta - nebola by lepšia pre týrané deti? Čo vie také úbožiatko, kam sa obrátiť, keď sa bojí ísť domov? Keď tato či mama nie sú pokladom, ale postrachom? Keď ruky, čo majú hladiť, spôsobujú bolesť?

Určite predložíme Únii doklad o úspešne zvládnutom projekte prevýchovy rodičov k vychovávaniu potomkov bez telesných trestov. Vieme predsa, čo sa od nás žiada. Vieme, čo by sa stalo v prípade, že by sme sa neprevychovali. Kto by chcel takých neprevychovaných rodičov, však?

Uvidíme, ako dopadnú českí rodičia. Možno budeme lepší. Možno za menej miliónov vychováme viac rodičov. Možno za menej miliónov viac rodičov odpovie tak, ako to chcú tam na Západe.

Isté však je, že aj málo miliónov môže pomôcť tým, ktorí to potrebujú skutočne. Týraným deťom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Na krádežiach munície si mohli privyrobiť aj vojaci. Sklady sa majú strážiť inak

Investície do zabezpečenia munície a ďalších vojenských objektov chýbajú už roky.

KOMENTÁRE

Kým nezmizne MiG, Gajdoš bude v kresle

V normálnom štáte by sa minister obrany rána vo funkcii nedožil.

DOMOV

Historička: Nerobme rovnaké chyby ako Rimania pri utečencoch

Vždy ju zaujímal stret civilizácií a spôsob, ako sa dokážu integrovať.


Už ste čítali?