reklama

Cigán a blondínka

Vlak Bratislava - Košice. Do kupé vstupuje blondínka. Tam už sedí tetuša, patriaca k dedkovi, študent so slúchadlami na ušiach, starší Róm, síce slušne oblečený, ale aj tak, a jeden mimoriadne fešný mladý muž, v rifliach, bielej košeli, upravený a na prvý pohľad vyzerajúci ako študent z arabských krajín. Sťa žúžoľ čierne oči, dokonalým bielym chrupom by mohol zahanbiť všetky reklamy na zubné pasty. Pekne oholený. Decentný parfém. Po chvíli vysvitne, že je to syn oproti sediaceho Róma.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (88)

 

Vlak sa pohne, blondínka zabodne pohľad von oknom a nemieni ho odtiaľ spustiť, až kým nepríde do jej stanice. Nemá chuť viesť zdvorilostnú konverzáciu so spolucestujúcimi, okrem toho vždy má trochu strach, keď cestuje s rómskym etnikom. Raz darmo, majú povesť, akú majú. Česť výnimkám, ale blondína takú nepozná.

Rozprávať sa jej nechce, zato počúva. Otec so synom sa zhovárajú o práci(!). Chodia na turnusy do Bratislavy, potom na pár dní domov. Hovoria o rodine, tešia sa na ňu. Smejú sa. Veselí, družní. Kdesi pred Trnavou vyťahujú klobásky. Ponúkajú všetkých. „Dajte si, sú z Lidla". Ich vôňa zaplnila celý priestor, útočí na čuchové i chuťové bunky. Blondínka ani hlavu neotočí, len ňou zavrtí. Dedko sa neostýcha, vezme klobásu, s chuťou si z nej odhrýza. Smeje sa už aj dedko, aj tetuša.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kdesi za Trnavou vytiahnu tí dvaja fľašu marhuľovice. Blondíne vyskočí obočie a začína dúfať, že ak niektorý z nich začne byť pod vplyvom pálenky dotieravý či agresívny, študent nevyskočí z okna, ale zahrá sa na silného muža. Romovia každého ponúknu, dedko zase neohrdne. Vyzýva ich, nech mu hádajú vek. Smejú sa, hádajú čosi vyše sedemdesiat. Dedko zosmutnie. Šesťdesiatdva. Tetuša využije situáciu na prednášku o škodlivosti alkoholu, ktorý dedka zhumpľoval.

Dedko s tetou vystúpia, pristúpi medik. Vytiahne Anatómiu, snaží sa vnímať, čo sa v nej píše. Mladý Róm zbystrí pozornosť. Medik je podrobený výsluchu. Čo, kde, ako dlho študuje? A potom ho poprosí o radu. „Ako je to s tými obvodnými lekármi? Veď ja keď bývam v Spišskej a robím turnusy v Bratislave, keď ochoriem v Bratislave, tak mám v horúčke cestovať niekoľko hodín do Spišskej?" Medik nevie, o čom tento Róm hovorí. Ten preto radšej rozoberá tému s otcom. Nie sú to nadávky, sťažnosti, iba logické rozoberanie situácie. Blondínka je prekvapená. Toto v televízii v záberoch z osád neukazujú!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Za Piešťanmi je fľaška dopitá. Počúvajú hudbu z mobilu. Hlasno. Mladý sa síce spýtal, či to niekomu nevadí, no ale komu by to vadilo? Vieme predsa, akí sú. A nikto nechce mať na krku rasovo motivovaný útok, keď ho podgurážený Róm zbije a on sa bude brániť. Avšak - nie sú agresívni. Naopak. Smejú sa, bavia sa. Rodina, deti. Práca. Nadávajú na tých, čo prídu, pár dní robia a odídu. Poflakovať sa. Nadávajú, avšak keď padne vulgarizmus, hneď sa ospravedlnia.

 V Púchove hudba stíchne, chlapíci zalomia. Zobudia sa až v Ružomberku. Vlak zastane v nejakej stanici. Blondína vystrašene skríkne na mladého počerného fešáka. „Kde sme?" „V Štrbe", odpovie. „Kam cestujete?" Blondína je zahanbená, že tak spanikárila a skríkla na chlapíka. Púšťa sa s ním do reči. „Do Popradu." Róm je pobavený, oni tam idú tiež, je to ďalšia zastávka. Čuduje sa, že dievčina nie je z východu. Osloví ju mladá pani, no zároveň sa ospravedlní a opraví oslovenie na „slečna". „Slečna" sa pobaví, má dve deti, cestuje za nimi. Chlapíci sú prekvapení. Nerozumejú, prečo sú deti tak ďaleko. „Sú na liečení, na mesiac, každý víkend cestujem za nimi." Róm sa chytí za srdce, oči sa mu zalejú slzami. Jeho otcovi tiež. Pýtajú sa na manžela. „Nežijeme spolu." Ďalší šok. Ľutujú pani. Bez muža, deti tak ďaleko, musí to byť pre ňu veľmi ťažké. Aj oni sa len ťažko lúčia s rodinami, keď sú v Bratislave, viackrát denne si volajú. Blondína sa pýta, koľko majú detí. Starší šesť, mladší nepovie, ale pochváli sa, že už je dedo. Blondíne skoro oči vyletia. Z chlapíka vylezie, že má tridsaťšesť a ročnú vnučku. Príde reč na to, že u Rómov začínajú s deťmi trochu skôr. Mladík sa takmer urazí. „Počkajte, pani, ale my sme Cigáni. My sa za to nehanbíme. Naši tatkovia, dedovia, pradedovia boli Cigáni. Prečo by sme mali byť zrazu niečo iné? To nech si vykrikujú tí, čo nevedia poriadne žiť, majú bordel, chatrče, deti nevedia uživiť a len pýtajú peniaze miesto toho, aby šli za prácou. Keď nie je u nás v regióne, tak pôjdeme inde. Keď ukážeme, že vieme robiť, tak nás nevyhodia. Ja som sa vypracoval na vedúceho. Šéfujem bielym. A oni ma rešpektujú. Aj keď som Cigán. Som slušný, viem robiť. Nebyť niektorých Rómov , nemali by ľudia o nás takú mienku, akú majú."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poprad. Všetci traja vystúpia. Mladý sa smeje, podá ruku blondíne, aj jeho otec sa s ňou rozlúči. Zaželajú veľa zdravia, šťastia a nech už nemusí byť bez detí. Blondína stojí na stanici, nevie, kadiaľ sa pustiť. Okolo prechádzajú ľudia, občas do nej drgnú. Blondína niekoľkých pristaví, pýta sa na tú a tú ulicu. Nikto nevie. Zrazu začuje známy smiech. Mladý Cigán. „Myslel som, že nebudete vedieť, kam ísť, tak som sa vrátil." Ulicu tiež nepozná, ale zato ju odvedie na autobusovú stanicu, vytiahne mobil, zavolá taxík.

Usmeje sa. „A nabudúce sa nebojte. Tak ako medzi bielymi sú dobrí aj zlí, tak je to aj medzi nami."

Olívia Olivieri

Olívia Olivieri

Bloger 
  • Počet článkov:  79
  •  | 
  • Páči sa:  1x

s vlastnou fotkou a pod vlastným menom? nebláznite!veď napokon - na mene a fotke nezáleží ;-) Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenáo neradostiOch joj! (CP radí)7nevidíme, nepočujememládežníciCicuška Pipinkao životeo pokračovanío všeličom

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu