Môj čerstvý pubertiak sa cez zimné prázdniny výrazne nudil. Matka (zatiaľ ešte chápajúca, ale veď sa čoskoro dočkám iných prívlastkov) mu povolila počítačové hry iba dvakrát denne po pol hodine, v telke nič nešlo, čítať ho už nebavilo a samému sa mu ísť von nechcelo. Obvolal teda spolužiakov a kamarátov, ale všetci boli odcestovaní. Ostal už len Andy. Ten Andy, čo prešiel vývojom hiphopera a sprejera a vzhľadom na jeho slovník, záujmy v sťahovaní péčok a zúfalé plány do budúcna som kontakt s ním obmedzila na minimum, aj ten pod mojim dohľadom. Priznávam, že som bola zvedavá, ako sa má tento inak inteligentný, bystrý a slušného správania znalý chlapec (aj keď ho nedodržiava). Privolila som a pustila sa do varenia Andyho obľúbeného jedla, čo nebol problém, pretože Andy spapal všetko, čo nespapalo jeho. pokračovanie článku
„Dovoľujeme si dúfať, že zmena výplaty nebude mať nepriaznivý vplyv na vašu finančnú situáciu. Zároveň nám je ľúto, že uvedenú skutočnosť vyplývajúcu z novej právnej úpravy vám oznamujeme v tomto sviatočnom čase," napísal nielen mne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v čase vianočnom. O čo ide? pokračovanie článku
Obchod. Veľký, jeden z tých -marketov. Veľa ľudí, málo pokladníčok, dlhé rady pri pokladni, stres za pokladňou. Každý zákazník si niekoľko minút postojí, kým mu pokladníčka pre ňu už po x-tý raz povie „dobrý deň" a začne skenovať. Píp, píp, píp...určite jej večer z toho aj v ušiach pípa. Rukami jej prejde množstvo peňazí a nesmie sa pomýliť. Nemala by sa. Občas jej niekto vynadá, občas prehodí pár slov. Ponáhľa sa, aby ľudia nefrfľali, aj tak hundrú, všade dlhé rady, polovica pokladní nejde, je to do očí bijúce, všetci idú z práce, chcú si nakúpiť, denný stres vrcholí. Pre nakupujúcich a o to viac pre ňu. Na rad prichádza blondína. Vyzerá ako reklama na eleganciu. Pokladníčka zdvihne oči od pokladne, pohľadom prebehne rad kupujúcich pred ňou. „Vás neobslúžim!" vyhŕne. „Vy mi sem nechoďte, ja vám to nenablokujem!" pokračovanie článku
Vlak Bratislava - Košice. Do kupé vstupuje blondínka. Tam už sedí tetuša, patriaca k dedkovi, študent so slúchadlami na ušiach, starší Róm, síce slušne oblečený, ale aj tak, a jeden mimoriadne fešný mladý muž, v rifliach, bielej košeli, upravený a na prvý pohľad vyzerajúci ako študent z arabských krajín. Sťa žúžoľ čierne oči, dokonalým bielym chrupom by mohol zahanbiť všetky reklamy na zubné pasty. Pekne oholený. Decentný parfém. Po chvíli vysvitne, že je to syn oproti sediaceho Róma. pokračovanie článku
Ráno ležala v posteli miesto malej strapatej divožienky malá strapatá bábika. Príliš krotká na to, aby bolo všetko v poriadku. Červené líčka, kalné oči, horúce čielko. Na teplomeri 38,5, nuž poďho v rámci prvej pomoci oviazať hrdlo modrou šatkou, navariť citrónový čaj, pohľadať medzi liekmi niečo proti kašľu, Paralen a nejaké béčko a céčko. Zavolať do práce, že neprídem, dnes určite nie a asi ani celý týždeň. Vychystať zdravého potomka do školy, nariadiť mu ospravedlnenie sestry, zistenie domácich úloh na týždeň a príkaz - keď chceš byť chorý, buď teraz, nech nie som na óčéerke viac razy, lebo budeme jesť mesiac iba omastený chleba. pokračovanie článku
Konečne prišiel Valentín! Šup - šup, pohnite mozgovými závitmi, vymyslite darček, otvorte peňaženky a (hmotne) vyjadrite svoj cit osobe, ktorú milujete! Lenže - aký darček venovať najmilšiemu? pokračovanie článku
Tiež je vám nepríjemné, keď k vám pristúpi nejaké nesympatické indivíduum? Alebo jednoducho iba cudzí človek, ktorého nepoznáte? Keď „prekročí vaše kruhy", vašu intímnu zónu, ktorá býva neraz väčšia ako tých cca 50 cm, ktoré ktosi kedysi stanovil? Ani ja to nemám rada. Mám svoju „bublinu", do ktorej si vpustím iba zopár ľudí; svoj kruh, v strede ktorého som ja a ktorý môže prekročiť skutočne iba pár vyvolených bez toho, aby som z toho nebola prinajmenšom mierne nervná. pokračovanie článku
Bol raz jeden les. Rástli v ňom stromy, žili zvieratká a pár lesníkov, ktorí sa o les starali. Niektoré zvieratká mali v lese svoje hniezda, nory, brlohy, iné sem prichádzali na špacírku, prípadne na obed. A niektoré si chodili do lesa iba spraviť potrebu, lebo u nich na lúke nemohli. pokračovanie článku
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna rodinka. Otec Deži a mama Jolanka sa mali veľmi radi. A pretože sa mali veľmi radi, mali krásne detičky. Bývali v maličkej chalúpke, a keby sa perníky vyrábali z vlnitého plechu, starých kartónov a dosiek, dalo by sa povedať, že bývali v chalúpke perníkovej. Možno by ste si povedali: „Čo nám tu tá chce nahovoriť, veď to je obyčajná polorozpadnutá vlhká plesnivá chatrč, nie chalúpka!" Nezabúdajte, že sme v rozprávke, takže Deži, Jolanka a ich ratolesti bývali v maličkej chalúpke. pokračovanie článku
Istý pán mal taký zvyk, že nosieval naraz tri páry ponožiek. Nezávisle od toho, aké bolo počasie. pokračovanie článku
Peľová sezóna v plnom prúde, čakáreň plná, vonku teplo, každý by sa radšej videl kdesi pri vode, vyvalený na deke alebo plávajúci v jazere či bazéne. Tí s červenými opuchnutými očami a upchaným nosom by boli najradšej kdesi na Severnom póle, predpokladám. Vedľa ambulancie iných lekárov; objektov na pozorovanie je skutočne dosť. Synátor si už našiel kamaráta a v čakárni si púšťajú papierové lietadielko, čo niektorých zjavne znervózňuje, zvlášť keď lietadlo roluje po ich hlavách, no statočne zatínajú zuby. Detský džavot a tlmený hovor dospelých zrazu preruší srdcervúci výkrik. Pár sekúnd po ňom ďalší. Preberáme sa z letargie, všetky pohľady sa uprú na dvere ordinácie a napäto čakáme, čo sa bude ďalej diať. Ticho. V mysliach niektorých čakajúcich sa vynárajú rôzne predstavy typu Hostel a predpokladám, že prepínajú mobily na foťáky alebo si spomínajú na číslo nejakého bulvárneho denníka či TV. Už sa v duchu vidia v hlavnom spravodajstve, ako opisujú svoje pocity, pričom kamera zaberá kaluže krvi a matku na pokraji nervového zrútenia. pokračovanie článku
Keď vravím na dedine, myslím na dedine. Nie tie bratislavské predmestia, skadiaľ ráno čo ráno cestujú pracujúci späť odkiaľ odišli, nadávajúc na čoraz väčšie dopravné zápchy. Taká dedina, kde sa nad Bratislavčanmi už len z princípu ohŕňa nos, alebo taká, kde pri tomto slove ľudia začnú rozmýšľať, ako človeka čo najlepšie skasnúť. Lebo Blavák = pracháč a za vidinu peňazí budú ochotní zniesť aj modré z neba, veď zamestnaný je iba ak starosta a jeho sekretárka; keď sa ale vidina rozplynie, miznú spolu s ňou i srdečné úsmevy z tvárí nielen starostu a sekretárky. Samozrejme, nie vždy a všade je to tak, sú obce, kde majú obyvateľov hlavného mesta radi, napr. Petržalka, Vajnory... Ale aby som neodbočovala - svojho času som na takých miestach prežila pár, pre bratislavské dievča vskutku zaujímavých, rokov. pokračovanie článku
Išli po ulici. Novinár a cicuška. pokračovanie článku
Prešiel okolo. Obzrela som sa vo chvíli, keď aj on. Iskrenie? Ohňostroj! Chémie viac ako v Dimitrovke. Hormóny miesto krviniek. pokračovanie článku
Fero rázne otvoril dvere miestneho pohostinstva a poobzeral sa. So zvyškami monokla okolo stále mierne napuchnutého oka pripomínal pandu. Zbadal kamarátov z mokrej štvrte, krčmárovi kývol v zmysle „ako vždy", čo znamenalo veľkú dvanástku so zápražkou a sťažka dosadol na lavicu ku kumpánom. pokračovanie článku
Myslím to vážne. Skôr, ako som zasadla pred televízor, musela som ešte potomstvu rozšíriť obzor a prečítať grécku báj. Keby bola Trójska vojna kratšia, stihla by som začiatok, ale báj o Trójskej vojne bola dlhá na desať veľkých strán, asi čo rok, to strana, a tak som cez televíznu obrazovku vnikla do domácnosti istej cca plusmínus päťdesiatročnej ...hmm...dáámy. Niečo som zmeškala, ale dobehnem nabudúce, povedala som si. Aj ten zvyšok stál za to pokračovanie článku
Zajtra sa dozvieme, kto si odnesie sošku. Možno medzi nimi bude aj niektorý z mojich nominantov. pokračovanie článku
Tento článok pojednáva o súčasnej výchove. Prosím všetkých rodičov, aby si ho prečítali a zamysleli sa, či skutočne robia všetko pre to, aby vychovali morálneho človeka, a či ich neženie iba sebecká túžba po peniazoch a hmotných statkoch. pokračovanie článku
V čakárni imunoalergológie (ale nielen v tejto) človek prečaká zopár hodín. Nedá sa tam robiť veľa vecí. Skúsila som čítať, ale každú chvíľu ma prerušilo otvorenie dverí ambulancie, pričom som s nádejou zdvihla hlavu od napínavého článku, či už náhodou nebudeme my tí „vyvolení". Také prerušované čítanie ma nebaví. Môžem debatovať s potomstvom, ale to nebaví ich. Najviac sa mi osvedčilo pozorovanie. pokračovanie článku
Začínam sa obávať o naše celerity. Teda nielen o celerity, aj o polority. Všimla som si, že v poslednom čase útočí v ich highsociety-kruhoch zákerný vírus. pokračovanie článku
Známa si kúpila nový byt a chcela koberec. Ako to už po kúpe nového bytu býva, peňazí jej nazvyš neostalo, a tak zháňala použiteľný koberec za dobrú cenu po známych. Vedela som, že u rodičov je jeden, ktorý slúžil asi mesiac, kým ho nevystriedala plávajúca podlaha. Teraz je chudák zrolovaný a opretý o stenu v pivnici a sníva svoj kobercový sen, ako sa roztiahne niekde uprostred obývačky a nechá sa šliapať nohami v smradnúcich ponožkách a medzi svoje vlasy bude prijímať nespočetné množstvo omrviniek z krekerov a chipsov. Rodičia sa potešili, že sa koberca za slušnú cenu zbavia, s kamarátkou sme sa dohodli, kedy jej ho priveziem, a celá záležitosť sa uzavrela. Dočasne. pokračovanie článku
Chcela som si zavesiť obraz na stenu. Presnejšie povedané, na stenu tehlového domu, ktorá ale bola vytvorená až pri prerábaní bytu. To som v tej osudnej chvíli ešte nevedela. Kúpila som pekné klinčeky, do ruky uchopila málopoužívané kladivo a opatrne, s ohľadom na prsty, klopkala som klinčeku po hlavičke. Bol to tvrdohlavý klinček, ani za svet nechcel ísť tam, kam som chcela ja. Radšej sa zohol a stal nepoužiteľným, než aby sa posunul do steny. Nič to, v krabičke bolo ešte vyše stovky iných klinčekov. Žiaľ, boli rodina, všetci rovnako tvrdohlaví. Možno to boli reinkarnovaní partizáni; radšej sa zohli, čím v zmysle klincovského života zahynuli. Ale boli medzi nimi aj teroristi. Tí mi najprv odlúpili kus omietky, až potom ohli hlávky ku stene. A niektorí mali zvláštnu schopnosť uhnúť, aby som si buchla po prstoch. pokračovanie článku
Z názvov miest a dedín sa dá vydedukovať nielen to, čo v nich bolo, ale aj kto v nich kedysi žil. S troškou fantázie môžme zvoliť opačný postup a podľa názvov miest a obcí nasťahovať do nich občanov. Tak napríklad športovci si môžu vybrať Závod, Zbehy alebo Utekáč. Pre zlé deti by boli Kľačany, Kľak, Kľačno albo Kľače, mladí majú Dedinu Mládeže, otcovia, ktorí ešte nie sú dedovia využijú obec Neded a dedkovci Dedačov. pokračovanie článku
Keď naši predkovia pomenúvali miesta, kde žili, inšpirovali sa znakmi charakteristickými pre dané miesto. Hoci význam niektorých slov už zanikol, mnohým rozumieme dodnes. Slovensko bolo a je plné prírodných krás. Kde - tu Široké, Okrúhle či Ploské, niekde Rovné, niekde Hlboké pokračovanie článku
Stať sa na Slovensku celebritou nie je vec veľmi náročná. Nemusíte mať nič iné, iba odvahu, sebavedomie a kúsok šťastia. pokračovanie článku
Povzdychli si starší, keď sme boli mladší. Zatiaľ sa nezaraďujem medzi starších, ani medzi najmladších, ale už som si tiež párkrát povzdychla. Je to hrôza, kam naša mládež speje! Aké majú morálne hodnoty? Čo je pre nich dnes zaujímavé? Aké sú ich koníčky? Majú vôbec nejaké? pokračovanie článku
Hoci zima je iba podľa kalendára, slniečka je aj tak málo, po sviatkoch pred výplatou aj peňazí pomenej. Januárové poistky a rôzne iné celoročné poplatky tiež na nálade nepridajú, nehovoriac o čerstvých novoročných predsavzatiach, ktoré sme už samozrejme porušili. Nesmiem zabudnúť spomenúť kilečká, na ktoré sa premenil šalátik, koláčiky, oriešky a iné dobroty od Vianoc. No čo to jedlo vyhodíme? A s plným bruško sa tak dobre pochrapkáva a zaväzuje sadlo!Kilá navyše, neúspechy, málo svetla a finančné suchoty - to je výborná živná pôda pre depku. Usadí sa v hlave, zožerie sebavedomie, začierni dušu, a ste v kýbli - slušne povedané.Ubrániť sa jej nie je ľahké, ale je niekoľko možností, ako proti nej bojovať. Tuto ďalej čítajte. pokračovanie článku
Závidím Americkým Ženám! Strašne! Chcela by som byť Americká Žena. Americkej Źene sa žije! Vidím to v tých filmoch. pokračovanie článku
s vlastnou fotkou a pod vlastným menom? nebláznite! veď napokon - na mene a fotke nezáleží ;-)
| << < Marec 2010 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 |
| 08 | 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
| 29 | 30 | 31 | ||||
