Novinár. Muž v najlepších rokoch. Presnejšie vo veku, keď po dvadsaťročnom manželstve treba si ešte dokázať, že na to mám. Že je to vina obtlstlej manželky a nie jeho, že malý veľký kamarát nereaguje pri pokuse o plnenie si manželských povinností. Že on a on ešte dokážu potešiť nejedno ženské prirodz.. pardon, srdce. Trochu ošumelý, ako človek, ktorému nezáleží na obale, ale na obsahu. Pre ktorého je dôležité duchovné, nie materiálne. Na pohľad žiaden playboy, aj keď sa kvôli nej dnes vyfešákoval. Ale meniť na svojom imidži nič nebude. Načo aj, veď to najlepšie v človeku býva zraku utajené. Pokiaľ neprehovorí, ostáva obyčajným priemerným pešiakom. Akonáhle začne viesť debatu, je z neho generál, vtiahne vás do svojho sveta a dostane z vás, aj čo nechcete povedať. Potom majstrovsky poukladá písmenká na papier a mienkotvorný rozhovor je na svete. Je v jeho moci spraviť z vás hviezdu, alebo srač..nič.
Cicuška. Nuž, ako cicuška. Mladá, s ambíciami byť známou za každú cenu. Pre splnenie toho sna schopná využiť všetko a všetkých. Disponujúca jediným nástrojom, ktorý však ovláda majstrovsky - vlastným telom. Preto sa oň dobre stará a balí ho do čo najkrajších balení. Ale neposkytuje ho iba tak každému. Starostlivo selektuje, kto môže a komu klapnú zuby naprázdno (samozrejme, že v slovnej zásobe nemá slovo „selektuje"). Nič nie je zadarmo, a ani ona sa zadarmo nedá. Minimálne ju treba posunúť kúsok vyššie na schodíkoch k výslniu. A novinár to môže. On napíše o jej talente, o jej kráse, o jej charizme (o tomto slove má dievča len hmlistú predstavu). Že pri tom bude novinár myslieť na niečo iné, to ju netrápi. Článok bude; keď bude kočka šikovná, bude aj farebná fotka.
Kráčali bok po boku ulicou do redakcie, spraviť to, čomu dali názov Rozhovor, a pod čím sa v ich predstavách skrývalo pár viet a potom sa uvidí, či a ako sa to zvrhne.
Novinár rozmýšľal, aké argumenty zavážia v prípade konkrétne tejto slečny, kým ju presvedčí, že on je ten, po ktorom ona túži.
Cicuška uvažovala, ako dlho sa bude musieť tváriť, že ju nie je ľahké položiť horeznak, aby novinár nenapísal, že je to iba ďalšia pipka, ktorá robí kariéru cez posteľ.
Medzitým viedli ľahkú konverzáciu na úrovni intelektu dievčaťa.
Z myšlienok a slov ich zrazu vytrhol politik.
Zjavil sa, akoby vyrástol zo zeme. No, ako politik. Nikto o ňom nevedel, a zrazu je. V dobre padnúcom obleku, košeli bez kravaty, sebavedome kráčal po ulici, čítajúc noviny.
Novinára až zamrazilo. Tak tento sliziak číta „jeho" noviny? Koľkokrát ho už roznosili v zuboch, koľkokrát už odhalili politikove nekalé praktiky, spochybnili jeho činnosť, a on ich číta priamo na ulici a priamo pred ním! Pre novinára neočakávané poznanie. Šokovalo ho natoľko, že inak emocionálne vyrovnaný a pocity skrývajúci človek uprostred ulice pri pohľade na toho červa vyhŕkol: „Ó Bože!"
„Ó Bože!" vyletelo v tej istej chvíli z cicuškiných pier. Aj ona bola šokovaná pohľadom na politika. Videla vysokého, štíhleho, charizmatického muža, ktorý vyzeral v skutočnosti ešte lepšie ako na fotkách či v televízii. Prešedivelé vlasy mu dodávali šarm, vyžaroval z neho pokoj a sebaistota. Slečinke prebehli zimomriavky po tele a hlavou sa jej prehnalo zopár chlípnych myšlienok.
Politik zdvihol od novín začudovaný pohľad, pol sekundy venoval novinárovi, trištvrte dievčaťu.
Ó Bože, povzdychol si v duchu. Nikdy si na to nezvyknem. Naozaj som mal ísť radšej autom.
