Kamoška venovala minulý rok tomu svojmu šteklivé, diskrétne fotky.Tento rok už nie sú spolu a ona blahorečí fotografovi, že ju nahovoril,aby boli tie umelecké akty bez hlavy. Vtedy sa aj urazila, či je vrajtaká škaredá?! Dnes je rada, na rozdiel od ďalšej našej kamarátky,ktorá, osvietená týmto nápadom, venovala sa drahému aj s jej peknoutváričkou na fotkách. Márnomyseľnosť sa nevypláca. Dnes chystávalentínku pre iného a potichu tŕpne, či sa jej trošíčku hanbaté fotkyneobjavia niekde na nete.
Iná známa - študentka - horko - ťažko našetrila na jej milovanýmvytúžený zoskok padákom. V deň D, teda vlastne V jej drahý vyčarilspoza chrbta bonboniéru Milku...
Alebo kolegyňa. Túžila po drahej značkovej kabelke, nuž sa jej miláčikpodujal prianie jej splniť. Vzal ju do obchodu na nákup valentínskehodarčeka, ona si vybrala...doteraz nevie, čo by mu kúpila, aby to boloadekvátne tomu, čo on kúpil jej.
Najhoršie dopadol asi Oleg. Prišiel z Ukrajiny, aby zarobil. Makal jakďábel, raz pre fyzické vyčerpanie skončil v nemocnici...ale nevzdal sa.Mal cieľ - briliantový snubný prsteň. Jeho drahá po ňom túžila a ontúžil po nej. Po troch mesiacoch prišiel domov chudší o 10 kíl, no sprsteňom v cene staršej Fabie. Obrovská kytica ruží až tak kričala, žeide požiadať milovanú o ruku. Svoj návrat si načasoval na romantickéhoValentína. Jeho drahá sklopila oči a zotrela si slzu. Vtedy uvidelprsteň, aký si robievali chalani - sústružníci z matice. Svadobnáobrúčka od teraz už manžela, s ktorým čakala deco.
Hádam neexistuje iný masový sviatok, teda okrem Silvestra, keď ísť doreštaurácie bez rezervácie stola je číra naivita. Skúste sa objednať vtýždni, v ktorom má meniny Valentín, na masáž. Nemožné. Kvety súminimálne o desať korún za kus drahšie. Šperky idú na odbyt taktiež.Parfémy sa míňajú takmer ako pred Vianocami. Kúpili by ste cez rok ibatak nejakú srdiečkovú gýčovinu? Sviatok predavačov tých zbytočností,ktoré sa pre ich gýčovitosť celý rok takmer nepredávajú.
Všetci Amorom zasiahnutí (samozrejme, okrem tých čerstvo zaľúbených,tí sú na tom dobre; svoj permanentný sviatok lásky majú zoficiálnený)horúčkovito premýšľajú, aký darček dať tomu - tej, kto im ešte v nociliezol na nervy svojim chrápaním alebo bolesťou hlavy; kto ich vytočil,lebo prišiel neskoro a spoločensky unavený či nenavaril večeru; tomu,čo má veľké nároky a malé výkony; tomu, na ktorého hundrú, lebo sanaňho nedá spoľahnúť, s ktorým sa pravidelne skáču do vlasov. Nie je tosmutné? Zrazu si spomenieme, že toho človeka milujeme a musíme mu niečokúpiť, niekam ho pozvať, prejaviť mu pozornosť...spraviť niečo, čo bymalo byť samozrejmosťou počas celého roka. Vlastne ano, ten Sviatokzaľúbených je aspoň na niečo dobrý, aspoň raz do roka si niektoríspomenú...
Prečo by sme nemohli oslavovať lásku častejšie? Prečo po určitomčase, keď zaľúbenie opadne, prestaneme partnerovi prejavovať toľkopozornosti, ako zo začiatku? A po vstupe do manželstva ani nehovorím.Skončia večere v reštaurácii, skončia malé prekvapenia; pohodlne sausadíme v akejsi istote, že ten, s kým sme, je už náš a netreba toničím ozvláštňovať. Je to tým, že po určitom čase s partnerom mámeistotu? Tú nemáme nikdy. Práve preto by sme sa mali snažiť, aby tendruhý vedel aj po rokoch, že nám na ňom záleží, že je tým, s kým je námdobre a koho milujeme. Aj keď sa to niekedy nezdá - a práve preto.
Každý chce byť milovaný. A každý chce vedieť, že milovaný je.
Láska je veľký dar. Strážme si ju. Dávajme ju najavo tak často, ako sa dá. Čím viac jej dáme, tým viac jej dostaneme.