Olívia Olivieri
Som pro-ana
Môj čerstvý pubertiak sa cez zimné prázdniny výrazne nudil. Matka (zatiaľ ešte chápajúca, ale veď sa čoskoro dočkám iných prívlastkov) mu povolila počítačové hry iba dvakrát denne po pol hodine, v telke nič nešlo, čítať ho už nebavilo a samému sa mu ísť von nechcelo. Obvolal teda spolužiakov a kamarátov, ale všetci boli odcestovaní. Ostal už len Andy. Ten Andy, čo prešiel vývojom hiphopera a sprejera a vzhľadom na jeho slovník, záujmy v sťahovaní péčok a zúfalé plány do budúcna som kontakt s ním obmedzila na minimum, aj ten pod mojim dohľadom. Priznávam, že som bola zvedavá, ako sa má tento inak inteligentný, bystrý a slušného správania znalý chlapec (aj keď ho nedodržiava). Privolila som a pustila sa do varenia Andyho obľúbeného jedla, čo nebol problém, pretože Andy spapal všetko, čo nespapalo jeho.